Patina

Aktuálne

Patina či kórózia na historickom vozidle?

Výsledkom bežného používania vozidla, jeho prevádzky na ceste, parkovania v exteriéri či v garáži / interiéri / počas niekoľkých rokov aj pri bežnej údržbe je vytvorenie patiny, viditeľnej najmä na karosérii. Autolaky a farebné plochy súčiastok začínajú byť matné / červené laky mimoriadne blednú /, na hladkých plochách sa vytvárajú stopy, jemné ryhy po leštení, kovové časti oxidujú, plasty krehnú a praskajú, textílie blednú a kožené povrchy praskajú.

Tieto bežné príznaky opotrebenia používaním smerujú k stavu, ktorý nazývame patinou, bez toho však, aby bola dosiahnutá hranica opotrebenia alebo straty funkčnosti.

Obnovovať takéto vozidlo je potrebné s maximálnou citlivosťou a s minimálnymi zásahmi do podstaty materiálu. Obnova nemá zmeniť pôvodné technické parametre a charakter historického vozidla. Niekedy sa nevyhneme pri obnove aj doplneniu chýbajúcich častí / spätné zrkadlá, stierače , svetlá do hmly / . Obnova historického vozidla je viac než jeho konzervácia a obnovené časti musia harmonicky ladiť so zvyšnou pôvodnou štruktúrou.

Konzervácia je proces zameraný na uchovanie stavu vozidla v čase nálezu. Zahŕňa všetky úkony slúžiace na zastavenie procesov starnutia lakov a materiálov na vozidle tak, aby sa nemenila historická podstata dielov a skupín vozidla a neohrozila sa jeho historická a dokumentačná výpoveď.

Konzervovanie má slúžiť na zabránenie , alebo spomalenie procesu starnutia najrôznejším spôsobom: ošetrenie holých kovových plôch olejom, povrchovej korózie odhrdzovačom, fixáciou lakovaných plôch, sprejovaním textílií , olejovaním kože a pod.

Reštaurácia, obnovenie pôvodného stavu, je hlbším zásahom ako konzervácia . V prípade napr. obnovy čiastočne zhrdzaveného blatníka je procesom reštaurácie šetrné vyrezanie hrdzavej časti a vovarenie náhradného plechového výlisku, vhodne tvarovaného a upevneného / napr. výztuhou /.

Toto fyzické zaplátovanie a sfunkčnenie dielu rešpektuje po ošetrení lakom pôvodnú podstatu karosárskeho dielu. Pri reštaurovaní si podrobne všímame historickú podstatu materiálov a dielov a snažíme sa o zachovanie autentickej substancie v čo najväčšej miere.

Reštaurované diely majú harmonicky ladiť s existujúcim materiálom , ale pri bližšom preskúmaní majú zostať rozpoznateľné . Reštaurovanie ma byť riadne zdokumentované !!!

Oprava je proces, ktorého hlavným cieľom je obnova plnej funkčnosti dielu. Dnes je častým javom, že oprava spočíva v jednoduchej výmene dielu. Možností je však niekoľko. Nebudeme tu rozoberať napr. opravu defektu, opravu kľučky, opravu dynama, alebo opravu laku. Oprava hrdzavého blatníka je u niektorých modelov možná jednoduchou výmenou a to dokonca naskrutkovaním. Zdanlivo sa tak dosiahne plná funkčnosť vozidla, na pohľad neporušený vzhľad a pojazdnosť. Oprava sa považuje v tomto prípade za proces, ktorý neuchováva historickú podstatu vozidla a preto je potrebné spomenúť ho v histórii vozidla a v poznámke preukazu HV.

Renovácia je proces, ktorý je často zamieňaný s reštauráciou. Pre účely posudzovania historických vozidiel budeme sa na renováciu dívať ako na obnovu pôvodného stavu, ale v niektorých prípadoch s dosiahnutím lepších vlastností ako pôvodný stav. V našich podmienkach hovoríme často o renovácii dielov a o reštaurácii celého vozidla. Spomeňme napr. renováciu brzdových bubnov, čelustí bŕzd, renováciu krivých diskov, reflexných plôch svetlometov a pod. K renovácii pristupujeme, keď sú diely tak opotrebované, že strácajú svoju funkciu, a nejde vždy o ich vzhľad. Siahame teda aj do ich historickej podstaty. Výsledkom už nikdy nebude skupina original alebo autentik.

Nakoľko sa pri renovátorských prácach málo venuje použitým dobovým materiálom / nové plechy, nové návary, nové laky / , dosiahnutý výsledok už nemá historickú presnosť.

Mnohokrát krása a funkčnosť dostávajú prednosť pred originalitou a objekty prestávajú byť zdrojom a vzorom zachovanej histórie. V prípade, že renovátor dáva prednosť osobnému vkusu a rozoberie vozidlo až po výrobné číslo rámu, prepašuje do skrytých, nerozoberateľných, ale aj odkrytých miest nové prvky / elektroniku, halogény, el. zapaľovanie, kožu namiesto koženky , metalízu či pokovovanie / , s cieľom, aby vozidlo bolo lepšie ako pôvodné , dostáva sa do nesúladu s predpismi FIVA, alebo sa dostáva do inej kategórie / modified out period ,alebo výnimka /. Takto vykonané procesy obnovy nemajú potom hodnotu dokumentu historického významu a historickej podstaty, ale len dokumentačnú hodnotu procesu obnovy.

Z týchto úvah sa odvíja aj skutočnosť, prečo sú zachované, mierne opotrebované , ale ešte s patinou a funkčné, udržiavané vozidlá hodnotené vyššie z pohľadu posudzovania historického dedičstva , než nádherne zrenovované a nablýskané optické „bomby“.

Keď sa vrátime k pôvodnej otázke nadpisu článku a hľadáme na ňu odpoveď, uvádzame v súčasnosti platné zásady a požiadavky na vozidlo, kedy hovoríme u historického vozidla o patine:

• Vozidlo je v pôvodnom stave, kompletné, včítane
• Vozidlo bolo riadne udržiavané podľa návodu na údržbu a je technicky spôsobilé, schopné prevádzky na ceste
• Na vozidle sa nenachádza hĺbková korózia a prípadná povrchová korózia je ošetrená, alebo odstránená a plocha zakonzervovaná
• Rám, nosné časti podvozku alebo karosérie sú v pôvodnom tvare a stave, ktorý zaručuje pôvodné jazdné vlastnosti a tým aj bezpečnosť vozidla

Na tomto mieste je potrebné si uvedomiť aspoň niekoľko pravidiel a praktických rád, ktoré sa môžu zísť pri príprave vozidla na historicko technickú kontrolu.

Zásadne je neprípustné a nepatričné pristaviť vozidlo k HTK:

• neumyté, znečistené, so zvyškami látok, ktoré k vozidlu nepatria, t.j. hlina, smeti, prach, lístie, stopy mastiacich látok, olejov, izolačných hmôt a pod.
• so zreteľnými skorodovanými plochami, skorodovanými súčiastkami a dielmi vozidla, kde je zreteľný úbytok materiálu spôsobený koróziou
• Vozidlo bolo riadne udržiavané podľa návodu na údržbu a je technicky spôsobilé, schopné prevádzky na ceste
• s unikajúcimi prevádzkovými kvapalinami ako sú napr. benzín, nafta, olej, brzdová kvapalina, chladiaca kvapalina a pod.

U vozidla, ktoré bolo reštaurované ako celok, alebo jeho časti boli zrenovované, sa vyžaduje dokladovať procesy reštaurácie , procesy renovácie dielov , procesy opráv častí, dielov, mechanizmov a systémov / napr. rekonštrukcia mechanických bŕzd na kvapalinové, schválené v dobe používania / a to písomne, fotodokumentáciou , alebo oboma spôsobmi súčasne.

Pri posudzovaní histórie vozidla sa vyžaduje okrem výrobnej, technickej a reklamnej, či obchodnej dokumentácii aj dokumentácia jeho nehôd, opráv, účasti pri významných udalostiach / VIP svadby /, pretekoch, či konkurzoch elegancie aj s výsledkami a to počas celej doby vozidla.

Poznámka:

Pri hodnotení historického vozidla podľa kritéria – skupina zachovania vozidla / 1 až 4 / - je príznačné pre vozidlo s patinou vozidlo originálne a autentické, teda bez renovácie v dobe aj mimo doby.

Nie je však vylúčený ani prípad patiny u korektne reštaurovaného vozidla, ktoré je po procese obnovy ďalej prevádzkované na cestách počas dlhšej doby, je riadne predpisovo udržiavané , pravidelne ošetrované a garážované.

Proces znehodnocovania vozidla závisí aj od materiálu, ktorý je postihnutý.

Karoséria z kovu:
patina laku - jemná povrchová korózia - hĺbková korózia – strata materiálu

Chrómové časti / zrkadlá , reflektory, puklice, nárazníky /: matný chróm – povrchová jamková korózia - hĺbková miestna korózia - chýbajúca nosná kovová časť

Textilné časti / povrch sedadiel , čalúnenie /: vyblednutie - vydratie – chýbajúci materiál povrchu - diery Kožené povrchy : Vyblednutie – ryhy – vytlačené časti – vyšúchané plochy - popraskanie

V nasledujúcom príspevku bude uvedených niekoľko názorných obrazových príkladov a protikladov ako to má či nemá vyzerať.